Kyberšikana – keď nepriateľ číha v notebooku a mobile

Napísal: Péter, furbify 11. 05. 2022 13:27

Šikana cez sociálne siete. Jeden z najhorších negatívnych javov na internete, s ktorým sa stretáva čoraz viac detí a tínedžerov. Mnoho rodičov ani netuší, že sa týka aj ich potomkov. Veď počítačovo gramotní sú takmer od mala, majú vlastný „internetový život“ a s rodičmi v ňom nepočítajú. Aj preto pomoc neraz prichádza neskoro. Ako reagovať na kyberšikanu? Čo môže pomôcť a ako jej predísť?

Emma je 16-ročná študentka. Pohodová, veselá, trendy. Sebavedomie ani odvaha jej nechýbajú. Napriek tomu ju niekto už niekoľko mesiacov ničí kyberšikanou. „Netuším, komu ležím v žalúdku. Ešte donedávna som nemala s ľuďmi žiadny problém. Našla som si však priateľa a začalo sa peklo,“ prezrádza mladá študentka.

Emma denne dostáva nenávistné správy. Niekto sa jej nabúral do profilu na sociálnej sieti a ktosi ju neustále prezváňa. „Myslím si, že to súvisí s priateľom. Možno ho chcela iná baba. Chápem, že sa to niekomu nemusí páčiť, ale je veľmi nepríjemné zažívať denne takéto útoky.“ Emma ich najskôr nebrala vážne. Dúfala, že to skončí. „Lenže všetko sa stupňuje. Už mi aj kamarátky spomínali, že dostávajú správy o tom, aká som falošná a že aj ich určite podrazím. Mám strach, že o všetkých prídem – cítim sa ako v pasci. Už som sa pristihla aj pri myšlienke, že sa s priateľom rozídem, no nedokážem to urobiť. Aj rodičia si nakoniec všimli, že sa niečo deje. Toľko sa vypytovali, prečo som sa tak zmenila, až som im všetko priznala. Hneď to začali riešiť. Najprv so školou, teraz už aj s políciou. Tak snáď sa veci pohnú,“ nádeja sa.

Tou horšou správou je, že ataky Emme spôsobujú nepríjemné zdravotné problémy. „Zvýšil sa mi tlak, pichá ma na hrudi a prestalo mi chutiť jesť. Nedávno som musela ísť až na urgentné oddelenie. Bolo mi naozaj zle. Mama chce, aby som začala chodiť na psychoterapiu, pretože vraj bývam smutnejšia a nervóznejšia. Snaží sa zabrániť tomu, aby mi to psychicky ublížilo. Ono to totiž síce vyzerá, že aj tieto problémy zvládam v pohode, ale nezvládam. Vždy, keď pípne telefón, stŕpnem a stuhnem. Neraz som ho už chcela vyhodiť von oknom. Polícia rodičom poradila, aby mi zmenili telefónne číslo, aby som si vytvorila nový profil a nikomu o tom nehovorila. Aj som to urobila, hoci som sa bála, ako budem s priateľmi v kontakte. Dotyčná osoba sa napriek tomu ku mne nejako dostala. Neviem, o koho ide, ale musí to byť niekto z môjho blízkeho okolia, keď sa všetko znovu rozbehlo. Najhoršie je, že už neviem, komu môžem veriť,“ dodáva Emma.

Poznáte 3 východiskové postoje na obranu proti kyberšikane?

  • Rozhovor. Aj navonok naštvaní pubertiaci potrebujú bezpečné zázemie. Tvária sa, že sú otrávení z celého sveta, no ak máte mladšieho súrodenca alebo dieťa na prahu dospelosti, stojte pri ňom a hovorte s ním. Môžete zvoliť formu príbehu, že sa niečo podobné stalo niekomu známemu. Možno bude ticho alebo sa vám vysmeje a „dá to na hrdinu“, no je možné, že niečo zlé už okúsilo, rozhovorí sa a budete mu môcť pomôcť.
  • Zásada nulovej reakcie na agresiu. Poučte ho, že kyberšikanu je najlepšie ignorovať. Neodpisovať, aj keď je obsah maximálne hanlivý, urážlivý, nespravodlivý, nepravdivý. Aktéri kyberšikany chcú reakciu. Nevšímanie si agresora zvyšuje šancu, že šikana odznie.
  • Ukladanie dôkazov. Hanlivý čet, správu, post či SMS – nič z toho nemažte. Všetko si vytlačte alebo oskenujte a uložte. Je to dôležitý dôkazový materiál pre políciu aj školu. Vymažte len fotky, ktoré zasahujú do úplnej intimity.

Nič nové? Zmenila sa hlavne forma.

Hoci je kyberšikana novodobý jav, vôbec nejde o súčasný fenomén. Stále je to šikana – úmyselné ubližovanie a zosmiešňovanie iných – akurát že táto sa deje prostredníctvom moderných komunikačných technológií. Problém je v tom, že virtuálny svet ponúka neobmedzené možnosti, preto aj kyberšikana máva rozličné podoby.

Cieľ je jediný: získať nad obeťou moc manipuláciou. Niekedy ju agresor sleduje cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, prípadne kontroluje jej komunikáciu na čete. Často však kombinuje viaceré formy psychického nátlaku. Jednou z charakteristických čŕt kyberšikany je, že útočník svoje správanie nemusí hodnotiť reálne. Buď si neuvedomuje, že tomu druhému ubližuje, alebo nie je schopný posúdiť, do akej miery mu robí zle.

Za kyberšikanu možno považovať:

  • Urážky a nadávky prostredníctvom komentárov k fotografiám a videám alebo na sociálnych sieťach.
  • Posielanie urážlivých správ e-mailom, na čet alebo do mobilu.
  • Zastrašovanie, vyhrážanie sa a vydieranie.
  • Opakované prezváňanie neznámymi telefónnymi číslami, tiež posielanie počítačových vírusov.
  • Nabúranie sa do profilu, zmena hesla a prípadná nežiaduca úprava profilu.
  • Zverejnenie a rozposielanie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí. Môže ísť aj o fotky pozmenené fotomontážou.
  • Vylúčenie zo skupiny v škole či na krúžku, tiež zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie pri komunikácii a v diskusných skupinách, internetové hlasovanie v neprospech obete.
  • Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov. Ak útočník získa prístup k údajom obete, môže sa dostať do mailovej schránky, kde jej vymazáva správy alebo v jej mene útočne či dehonestujúco komunikuje s okolím. Môže známym rozposielať urážlivé a inak negatívne ladené správy pod menom šikanovaného.
  • Objednávanie tovaru z e-shopov v mene obete.

Je iná ako klasická šikana

Šikana existuje odjakživa. Hoci ide o úmyselné ubližovanie, vo virtuálnom svete nadobúda iné rozmery. Klasická šikana sa zvyčajne týka iba určitej skupiny a rozširuje sa postupne, pretože trvá istý čas, kým si agresor získa sympatizantov. Kyberšikana je, naopak, rýchla a medzi obrovské množstvo ľudí sa rozšíri doslova za minútu, pričom akákoľvek dehonestujúca správa, status, nevhodná fotka či video sa po zverejnení na internete nekontrolovateľne šíri.

Pri „klasickom“ šikanovaní je agresor obvykle známy, no pri kyberšikane je jeho identita často skrytá, napríklad za falošným profilom. Práve preto je tento typ šikany zákerný. Obeť nemusí vôbec tušiť, kto jej robí zle, čo vedie k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu. Časom už ani nevie, komu môže veriť.

Prvá pomoc pri kyberšikane? Agresora rýchlo zablokovať a povedať o probléme dospelému, ktorému dôverujete. Ideálne rodičom. Krutosť útokov zraňuje a vyčerpáva – len ťažko ich zvládnete sami. Navyše, na druhej strane môže byť niekto, kto je v technológiách aspoň o krok popredu.

Útočníkovi anonymita maximálne vyhovuje. Cíti sa bezpečne, neohrozene. Nemusí sa svojej obeti dívať priamo do očí, nevidí jej zranenie a pravdepodobne ani nevníma závažnosť svojho konania. I preto sa agresorovi pri kyberšikane celkovo ľahšie útočí. Dokonca mu to všetko môže pripadať len ako druh neškodnej zábavy.


Kyberšikana je iná ešte v niečom – kým bežné šikanovanie prebieha v jednom priestore, neraz v škole, šikana vo virtuálnom priestore prichádza kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Stačí mať mobil a pripojenie na internet. Obeť sa pred ňou nemá šancu skryť ani v bezpečí domova. Anonymita a používanie technických výdobytkov umožňuje útočníkovi ľahšie napadnúť aj autoritu či niekoho, na koho by si osobne netrúfol.

Vedeli ste?

Pri podozrení na kyberprenasledovanie treba čo najskôr konať a vedieť nasledujúce:

  • Argument, že každý má právo na názor, tu nesedí – ak sa niekto niekomu na internete vysmieva, nadáva mu alebo sa mu vyhráža, nemá na to právo. Nie je to „slobodné vyjadrenie“ názoru.
  • Zapojiť školu – je to nutné, aj ak sa to školy priamo nedotýka a vyhliadol si vás možno rovesník z krúžku. Je totiž veľké riziko, že sa to do školy prenesie. Informácie zo sociálnych sietí sa šíria rýchlosťou blesku.
  • Zapojiť políciu a ďalších – kyberšikanu treba nahlásiť aj polícii. Tiež administrátorovi stránky. Aj keby bol účet agresora falošný, polícia ho dokáže vypátrať. Určite si nepovedzte, že to nemá význam a aj tak vám nik nepomôže. Také veci sa musia riešiť, ale dá sa to len vtedy, keď sú nahlásené.
  • Nové účty, nové čísla – je potrebné zrušiť staré účty a založiť nové. Zamedzíte tým prístup útočníka, samozrejme, pod podmienkou, že o novom profile nikomu nepoviete. V prípade šikany cez telefón je potrebné nové telefónne číslo. Nikde ho nezverejňujte.

Kto je kyberšikanou ohrozený?

Každý. Áno, každý. Nielen tí „slabší“, iní, s nižším sebavedomím – ako to býva pri štandardnej forme šikany. Terčom tejto absolútne nevhodnej „zábavy“ sa stávajú aj pohodoví, rozhľadení, vyrovnaní, zdravo sebavedomí mladí ľudia. Ako Emma. Pri kyberšikane si dokonca dieťa trúfne vynadať dospelému! Z falošného profilu sa dá zaútočiť aj na triednu učiteľku, ktorá ani len netuší, že za zraňujúcimi správami na čete je Samo, ktorého dnes nepripraveného vyvolala k tabuli...

Naozaj veľmi často je obeťou dievča, ktorého „previnením“ je, že sa zamilovalo do chalana, ktorého chcela iná... Začne sa očierňovanie a útok. A neraz veľmi tvrdý. Mnohí tínedžeri dokážu napísať hrozné veci. Zdá sa im, že na internete môžu, lebo virtuálny svet „znesie viac“.

Častou príčinou kyberprenasledovania je pomsta druhému, ktorý mu chtiac či nechtiac ublížil. Tiež ukončenie vzťahu, no dôvodom býva aj samotná láska. Prenasledovateľ môže takto nevhodne sledovať objekt svojho záujmu. A to len preto, aby ho lepšie spoznal, a tak sa mu priblížil. Za spustením kyberšikany býva aj žiarlivý partner. Útočník to ale ako šikanu neberie. Pre neho je to len snaha mať stály prehľad o tom, čo jeho láska robí, keď nie sú spolu, s kým a ako sa baví.

Prezradí ju správanie i zdravotné ťažkosti

Že sa váš potomok stal obeťou kyberšikany, prezradia zmeny jeho správania. Hoci svoj počítač alebo mobil doteraz nespustil z očí, zrazu pri nich trávi omnoho menej času. Alebo si mobil vypína, hoci nikdy predtým to nerobil. Rovnako môže z ničoho nič úplne prestať používať počítač. Dôvodom na obavy je však aj to, ak pri počítači trávi dlhé hodiny bez kontroly rodičov a často aj v noci. Ak nečakane rýchlo zatvára otvorené karty, okná a programy, keď sa priblížite. Nechce rozprávať o tom, akým aktivitám sa pri tablete či notebooku venuje.

Vedeli ste?

Mnohí odborníci odporúčajú byť medzi priateľmi svojich detí na sociálnych sieťach. Žiadne dieťa tým asi nebude nadšené a „v prvom kole“ to odmietne, ale skúste sa s ním o tom porozprávať. Zároveň mu sľúbte, že nebudete zasahovať do jeho komunikácií. V zariadeniach menších detí je správne mať nainštalované nástroje rodičovskej kontroly. Pomáhajú získať prehľad o používaných aplikáciách a identifikovať všetky náhle zmeny v ich používaní.

U šikanovaného potomka môžete spozorovať, že pri čítaní niečoho zrazu znervóznie alebo ostane smutný až úzkostný. Niektorých môžu začať ničiť depresie alebo problémy s tráviacim traktom. Zaregistrovali ste u nich náhly úbytok na váhe alebo stratu chuti do jedla? Aj to môže signalizovať, že ich niekto šikanuje. Odrazu trpia nechutenstvom alebo sa často prejedajú, obťažujú ich bolesti brucha, zápchy alebo, naopak, hnačky. Iní mávajú v noci problém so spánkom a ráno sa zobúdzajú nervózni. Možno sa im zhorší aj ekzém či akné. Môžu byť uzavretejší, menej rozprávajú a zrazu nosia zo školy horšie známky, hoci predtým s učením problémy nemali.

Šikanované dieťa často prestane mať záujem o šport alebo umelecké krúžky napriek tomu, že donedávna tým všetkým žilo. Nemusí to byť síce jasný signál, ale pri týchto prejavoch treba spozornieť. Dieťa môže následkom šikanovania nadobúdať pocit vlastného zlyhania, klesá mu sebavedomie, prestáva dôverovať ľuďom a môže pociťovať bezvýchodiskovosť až beznádej. To, že ho niekto takto ničí, môže skončiť aj tak, že začne ubližovať sebe alebo dokonca iným.

Častým prejavom je nervozita, náhle zmeny nálady a úsečné odpovede. Výkyvy nálady nemusia nevyhnutne znamenať, že dieťa, mladý muž či žena na prahu dospelosti sú šikanovaní. Ak sú však tieto prejavy sprevádzané aj jednoslovnými odpoveďami alebo nepokojnými a nervóznymi reakciami, hlavne pri používaní sociálnych sietí, mali by ste radšej pátrať po tom, či nemajú nejaké problémy. Určite sa však neuspokojte s odpoveďami, že všetko je OK. Niekedy treba ísť trochu hlbšie, aby ste zistili, čo sa skutočne deje, ako sa cítia a čo prežívajú v online svete.

Spozornieť treba aj vtedy, keď sa mladý človek začne vzďaľovať od priateľov, schováva sa pred okolitým svetom, vyhýba sociálnym sieťam. V tom prípade niečo určite nie je v poriadku a môže to byť aj dôsledok kyberšikany.

Náš tip: Vyhýba sa váš doposiaľ bezproblémový syn či dcéra škole? Predstiera chorobu alebo bez vysvetlenia odchádza z vyučovania? Zbystrite pozornosť – nemusí za tým byť snaha vyhnúť sa skúšaniu. Môže ísť o strach zo stretnutia s človekom, ktorého podozrieva zo šikanovania a ktorému zatiaľ čelí potajomky. Signálom býva aj to, že si zmaže profil na sociálnej sieti, hoci dovtedy by na ňom „visela“ či „visel“ aj 24 hodín denne. Mladí ľudia žijú digitálnym svetom – keď z neho náhle zmiznú, je to veľmi varovný príznak.

Čo ďalšie treba vedieť?

Kyberšikana môže rozbehnúť depresiu, dokonca úvahy o samovražde. K pokusom sa uchýlili už aj deti, o ktorých by to nik nepovedal. Po skúsenosti s kyberšikanou je dobré vyhľadať odbornú pomoc psychológa.

Telefón ani počítač dieťaťu neberte. Odstrihnutie od technológií znamená odstrihnutie od kamošov, ktorí sú celý jeho svet. Navyše, ak sa bojí, že mu pre kyberšikanu vezmete počítač a iné technologické vymoženosti, je možné, že vám o nej nepovie a nič sa nezačne riešiť.

Možno to znie smiešne, ale nezabúdajte deťom už od útleho veku vštepovať, že nemajú len tak niekomu hovoriť svoje meno, bydlisko, vek, rodné či telefónne číslo... K tajným by mali patriť údaje o zdraví, náboženstve, škole atď.

Na profile, na četoch a sociálnych sieťach je potrebné mať nastavenú najvyššiu mieru ochrany súkromia a medzi priateľov nevpúšťať ľudí, s ktorými ste si raz-dvakrát četovali a zdali sa fajn. Nemôžete vedieť, kto za daným profilom je.

Absolútna opatrnosť musí nastúpiť vo chvíli, ak si niekto pýta fotky či videá. Čokoľvek intímne je za hrubánskou červenou čiarou. Čo sa raz uverejní na internete, nemusí sa už dostať pod kontrolu.

A čo obľúbené hlasové správy? Keďže písanie správ je zdĺhavé a nudné, na popularite naberajú hlasové správy. Ani tie by nemali obsahovať príliš osobné a intímne informácie. Ale... Povedzte mladej slečne, aby kamoške neopisovala detaily z rande alebo iné pikošky. Aj také správy sa dajú ľahko prekrútiť a zneužiť, keď sa dostanú do nepovolaných rúk. Výsostne súkromné „info“ hovorte len dobrým priateľom, tým, ktorým veríte, a najlepšie naživo. Mimochodom, tieto správy tiež nikto nesmie posúvať tretej strane bez súhlasu autora.

Ani ty nesmieš...

O kyberšikane je správne rozprávať sa aj z „druhej strany brehu“. Vysvetlite svojim deťom či mladším súrodencom, že ani oni nesmú ubližovať. Dokonca ani len tým, že nejakú fotku, video či „žartovný status“ posunú ďalej. A určite nie preto, aby sa pomstili, získali lajky či rešpekt v nejakej skupine. Je to vážna vec a môže skončiť naozaj veľkým nešťastím. Pravidelné rozhovory a hodnotne trávený čas sú najlepšou prevenciou kyberšikany – a to z každej strany. Podporujte deti v rozvíjaní sociálnych vzťahov v reálnom živote. Hovorte s nimi aj o tom, že konflikty vznikajú aj medzi ľuďmi, ktorí majú voči sebe najlepšie úmysly, a treba ich férovo riešiť.

Učme deti i mladých dospelých, že ak postrehnú, že niekto niekomu na internete ubližuje, nezostanú ticho, ale zapoja sa do pomoci. Nie hraním sa na hrdinov alebo tým, že budú útočníkovi rovnako „nakladať“. O kyberšikane treba v prvom rade povedať dospelým, aby sa čo najskôr začala riešiť.

Kategórie
Odporúčané články
Štítky

Štítky:

bezpečnosť