Má slúžiť, nie škodiť: Kam s pokazenou či nepotrebnou elektronikou?

Digitálna doba si vyberá svoju daň a téma hromadenia odpadu je čoraz aktuálnejšia – veď v posledných rokoch stúpajú najmä množstvá elektroodpadu. Riešením je čo najviac predĺžiť životnosť zariadení. A keď to už nejde správnou cestou, je tu triedenie a recyklácia. Kam však elektroodpad patrí? A čo môžete spraviť pre jeho elimináciu?

Hlavná myšlienka, ktorej sa oplatí držať, je druhá šanca pre veci a zariadenia, ktoré síce pre svojho majiteľa stratili čaro či atraktivitu, no možno ich opraviť a predĺžiť ich životnosť. Len vďaka menej konzumnému spôsobu života dokážeme znížiť obrovské množstvá vyprodukovaného elektroodpadu. Majme na zreteli, že už teraz nie je možné ich všetky zrecyklovať.

Nech už notebooky nekončia v koši

Určite sa vám doma niekedy pokazil spotrebič. Ako ste s ním naložili? Môžete s čistým svedomím povedať, že dobre? Alebo by ste to dnes vymysleli úplne inak? O svoju skúsenosť sa s nami podelila Romana Elischerová, ktorá sa (nielen prostredníctvom Instagramu) venuje envirotémam a vďaka svojim projektom šíri ďalej myšlienku láskavého prístupu k zdraviu našej planéty.

Raz mi moja kamarátka hovorí: „Ja sa ti musím s niečím priznať. Minule som do smetiaka vyhodila laptop.“ Vedela, že tomu starému PC nedala práve najlepšie „zbohom“, čo potvrdzoval i jej previnilý pohľad. „Zberný dvor je ďaleko, neviem, kam to mám odseparovať, nemám na to čas,“ dodala.

Ak vám nie je osud našej planéty ľahostajný, a napriek tomu ste niečo podobné spravili, netrápte sa minulosťou a začnite teraz. Prezradíme vám, kam elektroodpad patrí, čo sa s ním ďalej deje, ale aj to, že nie všetka nepotrebná elektronika je súca do koša. 

Stratení v megatonách elektroodpadu

Podľa štúdie organizácie Home Appliance Europe (APPLiA) sme v Európe v roku 2020 vyprodukovali 10,8 megaton elektroodpadu, pričom v porovnaní s rokom 2008 je to nárast takmer o 3 megatony. Keď sa na množstvo vyprodukovaného elektroodpadu pozrieme celosvetovo, ide až o 50 megaton ročne. (Pre lepšiu predstavu: bežné lietadlo, ako napríklad Boeing 737, má maximálnu hmotnosť cca 70 – 80 ton.)

WEEE fórum (neziskové združenie zaoberajúce sa nakladaním s odpadom z elektrických a elektronických zariadení) vo svojej štúdii uvádza, že na každého občana Európy pripadá 1,4 kg elektroodpadu vyhodeného do komunálu, z ktorého sa najčastejšie dostane na skládku alebo do spaľovne. Slovensko sa zvyčajne v rebríčkoch umiestňuje v tej lepšej polovici Európy, stále však máme čo doháňať. 

TIP: Ak chcete vyhodiť starý notebook, smartfón či iné zariadenie, ktoré je funkčné, no už ho nepotrebujete, skúste najprv zistiť, či nepoznáte niekoho, komu sa zíde. Nie je vo vašom okolí „re-use“ centrum pre nepotrebné veci, neorganizuje sa niekde bazár? Zariadenie môžete darovať škole alebo organizácii venujúcej sa práci so sociálne slabšími rodinami. Vec, ktorú už nepotrebujete, môže niekomu skutočne pomôcť, dobre poslúžiť a uľahčiť život.

Aby sme sa vyvarovali vyhadzovaniu nepotrebnej elektroniky do komunálneho odpadu, alebo ešte horšie, vyvážaniu do prírody, kde kovy a plasty končia až v tráviacom trakte zvierat a spôsobujú im kruté, neraz fatálne zdravotné problémy, máme niekoľko možností. Kde elektroodpad odovzdať a vďaka tomu položiť základný kameň jeho recyklácie?

Elektropredajne

Pri kúpe spotrebičov existuje možnosť spätného zberu. Ide o výmenu kus za kus, čo znamená, že ak si kúpite napríklad novú chladničku, starú vám zdarma odvezú. Urobia to bez ohľadu na to, kde bola kupovaná, alebo v akom je stave. Do elektropredajní môžete priniesť aj nepotrebnú elektroniku menších rozmerov, ktorú od vás zadarmo prevezmú, i keď nič nekupujete.

Červeno-biele kontajnery

Špeciálne stacionárne kontajnery určené na zber elektroodpadu nie sú samozrejmosťou všade, no ich počet pomaly narastá. Môžete do nich vhadzovať:

•    mobilné telefóny,
•    batérie,
•    kuchynské spotrebiče,
•    elektronické hračky,
•    IT zariadenia,
•    ostatný drobný elektroodpad s rozmermi maximálne 51 × 36 × 40 cm, ako sú kalkulačky, rádiá, prehrávače, fotoaparáty, elektrické hudobné nástroje a podobne.

Zberné dvory

V nich môžete odovzdať všetky spotrebiče väčších rozmerov, teda také, ktoré sa do špeciálneho kontajnera nezmestia (mixér, chladnička, práčka, vŕtačka...), ale tiež monitory, žiarivky a žiarovky, televízory či akumulátory. Pre jednoduchú a rýchlu orientáciu si môžete pozrieť mapku zberných miest na Slovensku. S ich hľadaním vám pomôže aj mobilná aplikácia Green Daily, no ak sa vám nechce nikam chodiť, mobilný zber si môžete objednať aj domov.

Vedeli ste, že?

Batérie patria medzi nebezpečný odpad, preto sa nemajú vyhadzovať do komunálu. Môžete ich odovzdať v zbernom dvore, vyhodiť do červeno-bielych kontajnerov na elektroodpad alebo do špeciálnych nádob umiestnených v elektropredajniach či v niektorých firmách a školách.

Recyklácia má obrovský význam

Čo sa napokon deje s vyzbieraným elektroodpadom? Vo firmách, ktoré sa venujú jeho recyklácii, sa najprv roztriedi podľa druhu, následne sa zariadenia rozoberú buď ručne, alebo pomocou stroja. Deje sa tak preto, že elektronika obsahuje drahé kovy ako zlato, striebro, paládium, platina či ródium, ktoré sa znovu použijú ako surovina vo výrobe. Ide o efektívnejší a ekologickejší proces, než akým je samotná ťažba kovov.
 

„Separáciou elektroodpadu zabraňujeme prenikaniu ťažkých kovov a nebezpečných chemikálií z našich zariadení do prostredia. Elektropriemysel má, žiaľ, i nehumánny sociálny presah. Lítium náročné na vodu (napr. v smartfónoch) sa ťaží v suchých oblastiach Argentíny a Čile, kobalt zase v Kongu v nebezpečných podmienkach a za smiešne mzdy. Povesť tohto priemyslu je poznačená aj pretrvávajúcou detskou prácou,“ informuje Romana Elischerová.

Budúcnosť je o druhej šanci

Asi najpoužívanejšími elektronickými zariadeniami, ktoré meníme často len kvôli tomu, že „potrebujeme“ nový, lepší či rýchlejší model, sú smartfóny, notebooky a stolové počítače. Ak však nechceme planétu zahlcovať zbytočným odpadom, treba si uvedomiť, že kým nám slúžia a môžeme ich bez problémov používať, výmena nie je nutná. A ak sa pokazia, existuje ekologickejší a ekonomickejší spôsob, akým ich môžeme nahradiť.

Repasované počítače sú krátko používané značkové zariadenia, ktoré sú dôkladne otestované, vyčistené a zrýchlené. Ide o odolné a spoľahlivé kusy vyradené väčšinou z veľkých korporácií či bánk, ktoré zvyčajne pracujú na najnovších modeloch. Takéto zelené PC je často až trikrát lacnejšie ako nový výrobok. Navyše, aj pri kúpe repasovaného počítača získate minimálne dvojročnú záruku.

Vedeli ste, že?

Medaily, ktoré si športovci vybojovali na Letných olympijských hrách 2020 v Tokiu, boli vyrobené z drahých kovov z nepotrebných elektronických zariadení vrátane smartfónov. Zo 78 985 ton zariadení bolo získaných približne 32 kg zlata, 3500 kg striebra a 2200 kg bronzu, z ktorých vzniklo cca 5000 medailí. Ide o prvé medaily vyrobené výlučne z recyklovaných kovov.

Dostatočne silné „Prečo?“

Hovorí sa, že keď začíname s novou aktivitou, alebo si do života chceme zaviesť nový zvyk, potrebujeme svoje dostatočne silné „Prečo?“. Presvedčí nás zotrvať pri svojom rozhodnutí aj v ťažkých chvíľach. Romana Elischerová v tom má jasno:

„V prvom rade by sme sa mali snažiť elektroodpad nevytvárať a zariadenia využívať, kým slúžia. Keď už nemôžu, našou najväčšou motiváciou k separovaniu tohto odpadu by mala byť práve úcta k prírode a ľuďom v tomto priemysle. Je to o správnych postojoch a činoch každého z nás, niekedy stačí „iba“ sa na to nevykašľať.“

Aktivisti, ktorí denno-denne bojujú za lepšie zajtrajšky pre nás a našu planétu, svoje silné „Prečo?“ už majú. Veríme, že ho postupne objaví čo najviac z nás, a budeme radi, ak sa vám to sčasti podarí aj vďaka nášmu článku.